Tipy na turistiku
Za najkrajšou výhliadkou
Jednoznačne najkrajší výhľad na hornú Nitru vám ukáže Kľak. Je to výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry.
Vrchol Kľaku 1352 m je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je vrch rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na vrchole je umiestnený kríž, pri ktorom sa konajú časté organizované stretnutia turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947 umiestnená na skale.
Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.
Za pekným výhľadom na perly hornej Nitry - Bojnice a Prievidzu, treba určite navštíviť najnovšiu Bojnickú výhliadku, len kúsok od salaša Vígľaš. Na výhliadku sa hravo dostanete aj z Bojníc, smer Bojnická kalvária. Z dôvodu neustálej činnosti vandalov a opätovnému poškodzovaniu a znečisťovaniu zariadenia výhliadky sa rozhodol majiteľ ( Kúpele Bojnice ) výhliadku uzavrieť .
Za zmienku určite stojí jedna z najkrajších skál hornej Nitry - Temešská skala (910 m n. m.) Prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza nad obcou Temeš a poskytne vám krásny výhľad na Strážovské vrchy a Rudniansku kotlinu.
Turistika hornej Nitry
Región Horná Nitra poskytuje nespočetné množstvo možností turistického vyžitia. Je len na vás kam sa vyberiete:
Kľak (1 352 m. n m.) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je vrch rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na vrchole je umiestnený kríž, pri ktorom sa konajú časté organizované stretnutia turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947 umiestnená na skale.
Kľak sa nachádza v centre rovnomennej NPR Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1 050 - 1 351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu.
- V pohorí Vtáčnik vám dávame do pozornosti jednoznačne rovnomenný vrchol Vtáčnik (1345,8 m n.m.) Vrch je ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany.
- Ďalej je to Kláštorská skala (1 278,7 m n. m.) je to tretí najvyšší vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria nad obcou Kľak a pokrýva ho zmiešaný les. Kláštorská skala ponúka jeden z najkrajších pohľadov na hornú Nitru
- Buchlov (1 040,5 m n. m.) je výrazný bralnatý vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa mimo hlavného hrebeňa v juhozápadnej časti pohoria, nad obcou Horná Ves a stojí určite za návštevu. Dá sa zdolať od Bystričianskej doliny, ktorá vás očarí svojou krásou, alebo od obce Oslany po žltej, prípadne z Rudice po zelenej značke.
Biely kameň (1 135 m n. m.) je sčasti bralnatý vrchol v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria. Na východnom úpätí pramení Handlovka a Lutilský potok. Vrch pokrýva zmiešaný les, no severné a východné svahy tvorí strmo sa zvažujúci skalnatý zráz. Veľká časť vrcholu patrí do prírodnej rezervácie Biely kameň, ktorá chráni práve rozpadávajúce sa lávové prúdy. Západné a južné svahy klesajú len mierne a pokračujú na sever k Tlstému dielu (1 016 m n. m.) a západ k Jančekovej skale (843 m n. m.)
- Veľký Grič (971,5 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, nad mestom Handlová. Dominantu okolia pokrýva zmiešaný les, no samotný vrchol ponúka výhľad na severný a východný smer. Pokým západné a južné svahy klesajú len mierne, severná a východná strana prudko klesá skalnatým zrázom. Tento vrch patrí určite medzi naše tipy.
- Malý Grič (876,4 m n. m.) je výrazný, sčasti bralnatý vrchol v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, nad mestom Handlová. Ľahko dostupný aj pre menej zdatných turistov.
Vyšehrad (829,1 m n. m.) je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený vrch na Slovensku, v hrebeni pohoria Žiar. Nachádza sa na hranici okresov Turčianske Teplice a Prievidza, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad. Na východnom úpätí sa nachádza obec Jasenovo, na západnom Vyšehradné. Vďaka svojej výhodnej polohe neďaleko Vyšehradského sedla, ako spojnice Hornonitrianskej a Turčianskej kotliny, sa stal jeho vrchol miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky slovanských predkov, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým centrom ríše. Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.
Bralová skala (825,6 m n. m.) je nevýrazný, čiastočne odlesnený vrch v západnej časti Kremnických vrchov. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Kunešovská hornatina, na hranici okresov Turčianske Teplice a Prievidza, nad obcami Sklené a Ráztočno. Skalnatý vrchol je rozpoznateľný podľa vysielača a ponúka výhľady na Handlovskú a Turčiansku kotlinu a pohoria Žiar, Malá Fatra, Kremnické vrchy a Vtáčnik. Dostupný z rekreačného strediska Remata, prípadne zo Skleného alebo z Ráztočna. Vhodná aj pre menej zdatných.
Hájska jaskyňa je verejnosti voľne prístupná jaskyňa, ktorá sa nachádza v masíve Hájskej skaly v pohorí Žiar, východne od Ráztočna. Vstup do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 589 m n. m. a je dlhá 25 m. Vznikla činnosťou priesakových vôd a dvojica vchodov sa stretáva v 6 m vysokom dóme. Podľa nálezov bola jaskyňa obývaná už v neolite. Jaskyňa je prístupná od železničnej zastávky Ráztočno, odkiaľ vedie chodník obcou, popri vodojeme a lyžiarskom vleku. Z chodníka vedie k jaskyni strmá odbočka vľavo. Pokračovať ďalej smerom hore na Hájsku skalu sa oplatí pre krásny výhľad na Handlovskú kotlinu.
Rokoš (1010 m. n m.) je druhý najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa v ich najjužnejšej časti, na hranici okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou, nad obcou Diviaky nad Nitricou. Zalesnený vrchol neposkytuje výhľad ale cca 300m od vrcholu je malá čistinka, ktorá vám poskytne krásny výhľad na priľahlé kopce, hrad Uhrovec a Jankov vŕšok. Nachádza sa tu pamätná tabuľa slovenských dejateľov, Ľ. Štúra a A. Dubčeka.
Rokoš je národná prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza v Nitrických vrchoch, podcelku Strážovských vrchov. Okrem celého vrchu Rokoš zaberá i susedné bralá Srnnej (620 m n. m.) a Košútovej skaly (840 m n. m.) s rozlohou 460,41 ha a 5. stupňom ochrany. Predmetom je ochrana "krajinného rázu, lesných, lúčnych a skalných biocenóz na vedeckovýskumné a kultúrno-výchovné ciele. Je to jediná lokalita Západných Karpát, kde rastie súčasne borovica lesná i dub plstnatý, čo vytvára prelínanie horskej a xerotermnej vegetácie na najjužnejšom predhorí Karpát."
Nachádza sa v katastrálnom území obcí Omastiná, Uhrovské Podhradie, Nitrianske Rudno, Diviacka Nová Ves a Diviaky nad Nitricou v okrese Prievidza a okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1974 uznesením Ministerstva kultúry SR.
Odporúčaná trasa: D. Nová Ves - Rokoš - Košútova skala - N. Rudno: https://mapy.hiking.sk/?hpid=OgtEP
Vyšehrad (829,1 m n. m.) je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený vrch v hrebeni pohoria Žiar. Nachádza sa na hranici okresov Turčianske Teplice a Prievidza, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.
Na východnom úpätí sa nachádza obec Jasenovo, na západnom Vyšehradné. Vďaka svojej výhodnej polohe neďaleko Vyšehradského sedla, ako spojnice Hornonitrianskej a Turčianskej kotliny, sa stal jeho vrchol miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky slovanských predkov, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým centrom ríše.
Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.
Vyšehrad je hradisko na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, nad obcou Jasenovo a časťou obce Nitrianske Pravno - Vyšehradné.
Sedlo pod Vyšehradom bolo strategickým prechodom z Ponitria do Turca, využívaným už v počiatkoch osídľovania Slovenska. Na ťažko prístupnom vrchu Vyšehrad tak od mladšej doby kamennej možno badať stopy osídlenia. Výrazné stopy sa v lokalite spájajú s bronzovou dobou a ľudom lužickej kultúry (1200 - 700 pred Kr.), ako aj s neskoršou železnou dobou (750 pred Kr. - 0), z ktorých sa tu našlo množstvo nálezov.
Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Osídľovanie územia na sever si vyžadovalo budovať opevnené miesta, z ktorých sa rozširovala moc z Ponitria do Turca, na Oravu či Liptov. Obrannú a obchodnú funkciu výšinného hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam.
V 13. storočí sa objavujú prvé písomné správy o Vyšehrade, ktorý spravoval rod Diviackovcov. Z roku 1277 pochádza správa, že po mongolskom vpáde sa Vyšehrad spomínal už len ako bývalý hrad. V 15. storočí sa časť bratríkov, prenasledovaných kráľovskými vojskami, uchýlila aj na Vyšehrade. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, rozličných železných predmetov, súčastí konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mincí z 2. polovice 15. storočia.
zdroj: https://sk.wikipedia.org